Prof. Ján Ďačok, SJ

Dňa 11.7.2019 zomrel francúzsky pacient Vincent Lambert. Jeho smrť v mnohých ľuďoch vyvolala morálno-etické otázniky. Profesor Ján Ďačok SJ, kňaz a lekár, ktorý prednáša etické disciplíny na Pápežskej univerzite Gregoriana a je teológom Apoštolskej penitenciárie, verejne poskytol nasledujúce cirkevné stanovisko.

Vincent Lambert bol po havárii jedenásť rokov vo vegetatívnom stave alebo v stave minimálneho vedomia, pričom dýchal spontánne. Na základe súdneho rozhodnutia mu však lekári zastavili prísun tekutín a výživy a v dôsledku toho zomrel po 9 dňoch.
Dôležitý je fakt, že pre život je nutná strava a tekutiny: Kto chce žiť, musí jesť a piť. Bez prísunu výživy a tekutín sa zomiera a to v intervale 10 až 14 dní.

Zabezpečiť príjem tekutín a vhodnej stravy znamená zabezpečiť nie medicínsku liečbu, ale základné životné potreby. Tomu majú poslúžiť všetky prístupy, ktoré má moderná medicína k dispozícii. To bol prípad aj Vincenta Lamberta.

Učiteľský úrad Cirkvi sa opakovane vyjadril k povinnosti výživy a príjmu tekutín    u dlhodobo chorých. Súhrne to vyjadruje Nová charta zdravotníckych pracovníkov, ktorú vydala Pápežská rada pre pastoráciu v zdravotníctve v roku 2016: „Výživa a hydratácia, aj umelo poskytované, patria medzi základné formy starostlivosti o zomierajúceho, pokiaľ nepredstavujú neprimeranú záťaž alebo nijaký úžitok pre chorého. Ich neoprávnené prerušenie môže znamenať vo vlastnom zmysle eutanáziu.“

Ako teda posúdiť situáciu Vincenta Lamberta? Išlo o eutanáziu? Áno, spokojne možno tvrdiť, že išlo o nepriamu eutanáziu. Nepriamu – lebo sa mu odoprela výživa a tekutiny nutné pre život. Išlo o eutanáziu – lebo tam bol úmysel, aby v dôsledku odopretia základných životných potrieb zomrel. Jeho smrť nebola teda prirodzená, ale vedome chcená a spôsobená. A preto je pojem nepriamej eutanázie naozaj namieste. Vincent Lambert zomrel na vyhladovanie a dehydratáciu – teda „vysušenie“. To je naozaj surové, cynické    a neľudské.

Vincent Lambert nebol terminálne chorým, ani človekom, ktorý by mal neznesiteľné bolesti. To sú totiž dôvody, ktorými sa zvyčajne argumentuje v prospech eutanázie alebo asistovanej samovraždy. Je pravda, že bol dlhodobo a ťažko chorým. O jeho živote sa však usúdilo, že je už zbytočný. Jeho smrť je „úspechom“ tých, ktorí sa vo Francúzsku usilujú   o uzákonenie eutanázie, podľa vzoru Holandska a Belgicka.

Záverom možno povedať, že násilná smrť Vincenta Lamberta je veľmi trpkou          a smutnou skutočnosťou. Tá musí znepokojovať všetkých triezvo zmýšľajúcich ľudí, bez ohľadu na to, či sú veriaci alebo neveriaci. Ako vidno, individualistické a utilitaristické chápanie ľudského života vedie k diskriminácii a zabíjaniu chorých a slabých. Je to silná výzva pre všetkých čestných ľudí a pre ich životnú orientáciu. Jednoznačne totiž platí: Kto odmietne Boha ako pôvodcu, darcu a ochrancu každého ľudského života, skôr-neskôr odmietne aj slabého, chorého, postihnutého či chudobného človeka. Božie zjavenie a Kristov príklad však poskytujú svetlo – pre každého človeka a pre každú profesiu, aj pre medicínu.

Poznámka: Vincent Lambert trpel tetraplégiou, čiže úplnou obrnou všetkých štyroch končatín v dôsledku úrazu hlavy pri dopravnej nehode, ktorú utrpel v roku 2008.