História farnosti
Neveľká obec Brehy leží na ľavom brehu rieky Hron. Jej vznik a bohatá, vyše sedemstoročná história sú úzko spojené s históriou mesta Nová Baňa. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1283 v darovacej listine župana Michala, ktorou Brehy daroval županovi Šimonovi a jeho synom Michalovi, Martonovi, Jacovi a Petrovi. Darovacia listina bola napísaná v Ostrihome dňa 19. mája 1283. Prví osadníci boli baníci, ktorí v tejto oblasti dolovali zlatonosnú rudu. Dedina má rýdzo slovanský názov /Bereg - Breh - Brehy/, teda aj jej prví osadníci mali slovanský pôvod. Obyvatelia dediny sa zaoberali baníctvom niekoľko storočí. Prechádzali dlhým a ťažkým vývojom. Sužovali ich turecké nájazdy, trpeli ako poddanská obec, znášali živelné pohromy a nakoniec prvú a druhú svetovú vojnu. V polovici devätnásteho storočia nastal úpadok baníctva v tomto regióne. Preto si obyvatelia museli hľadať nové formy zamestnania. Našli ich v lese ako drevorubači a povozníci, ale aj ako hrnčiari. Hrnčiarstvo sa stalo akýmsi hlavným zamestnaním obyvateľstva. Úsilie prežiť ťažké časy, materiálne zabezpečiť svoje rodiny prinútilo mnohých obyvateľov opustiť rodnú dedinu. Odišli za prácou do Ameriky, Kanady, Francúzska, Belgicka a Nemecka. Mnohí sa už domov nevrátili. Nielen hmotná núdza, nezamestnanosť a niekedy až bieda boli sprievodcami života obyvateľstva, ale chýbal im aj duchovný rozvoj. Obec nemala školu ani kostol. Odrážalo sa to v duchovnej zaostalosti obyvateľstva. V nej žili viac než päť storočí. Do kostola mohli chodiť do Novej Bane. Podobne, ak chcel dať niekto dieťa do školy, mohlo ju navštevovať len v Novej Bani. Obyvatelia obce boli vždy rímskokatolíckeho vierovyznania. Brehy od svojho založenia boli v cirkevnej oblasti filiálkou farnosti Nová Baňa, pričlenené k dolnému kostolu sv. Alžbety. Tento patril chudobincu a mal aj svojho kňaza.
Mesto sa usilovalo vo svojej poddanskej dedine zriadiť samostatnú farnosť, ale podmienky v tom čase neboli priaznivé. Až rodák z Brehov, prvý banskobystrický kanonik Jozef Janovský, vytvoril pre výstavbu kostola v Brehoch všetky podmienky. Daroval otcovský pozemok a pričinil sa aj finančne o postavenie kostola. Základný kameň kostola sv. Jozefa v Brehoch bol požehnaný a položený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15.8. nevieme však v ktorom roku . Stavba rímskokatolíckeho kostola sv. Jozefa pestúna v Brehoch bola dokončená a požehnaná 5.11. v roku 1786. Kostol bol postavený v klasicistickom slohu. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia má vstavanú vežu. Aj keď Brehy mali už svoj vlastný kostol, obec sa nestala hneď farnosťou a nedostala ani svojho kňaza. Zostala filiálkou susednej obce Tekovskej Breznice. Farnosť Brehy bola zriadená biskupským úradom v Banskej Bystrici 1.7.1787. Spravovaná bola ako filiálka z okolia. V roku 1811 dostali svojho prvého kňaza. Bol ním Jozef Čillík, ktorý vo farnosti pôsobil do roku 1820. Budova fary bola postavená v roku 1813 a prvá škola - cirkevná - bola v obci zriadená v roku 1816. Od roku 1811 do roku 2011, pôsobilo vo farnosti 34 kňazov. Z toho boli dvaja miestni rodáci. Boli však aj obdobia, kedy bola farnosť bez kňaza i viac rokov. Vtedy jeho neprítomnosť nahrádzali kňazi z Tekovskej Breznice, Novej Bane alebo z Rudna nad Hronom zastupovaním. Najdlhšie vo farnosti pôsobil farár Michal Šmida - 28 rokov a 9 mesiacov (l. október 1954 - 30. jún 1983). Každý farár sa počas svojho pôsobenia vo farnosti snažil o údržbu budovy kostola a fary, ale aj o dopĺňanie ich interiéru. Či to už bola podlaha v kostole, nové lavice, maľovanie alebo osvetlenie. V roku 1943 boli vynovené bočné oltáre a v roku 1947 bol postavený dnešný hlavný oltár. Organ je z roku 1922. Dlhým používaním si vyžiadal obnovu. Preto bola v roku 2011 na ňom urobená generálna oprava. Finančne na ňu prispeli veriaci z farnosti. Starostlivosť bola venovaná aj úprave priestranstva pred kostolom. Či to bola výstavba schodov, vyasfaltovanie plochy a postavenie sochy Panny Márie. Na všetkých prácach na oprave kostola, budovy fary sa ochotne podielali miestni farníci manuálnou prácou, ale aj finančnými príspevkami. V roku 2010 bol do fary zavedený plyn a uvažuje sa aj o vykurovaní kostola. Terajší farár Maroš Milo pôsobí vo farnosti od l. júla 2010 ako 37. správca farnosti.
Spracoval PaedDr. Imrich Medveď