História farnosti

         Neveľká obec Brehy leží na ľavom brehu rieky Hron. Jej vznik a bohatá, vyše sedemstoročná história sú úzko spojené s histó­riou mesta Nová Baňa. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1283 v darovacej listine župana Michala, ktorou Brehy daroval županovi Šimonovi a jeho synom Michalovi, Martonovi, Jacovi a Petrovi. Darovacia listina bola napísaná v Ostrihome dňa 19. mája 1283. Prví osadníci boli baníci, ktorí v tejto oblasti dolova­li zlatonosnú rudu. Dedina má rýdzo slovanský názov /Bereg - Breh - Brehy/, teda aj jej prví osadníci mali slovanský pôvod. Obyvatelia dediny sa zaoberali baníctvom niekoľko storočí. Prechádzali dlhým a ťažkým vývojom. Sužovali ich turecké nájazdy, trpeli ako poddanská obec, znášali živelné pohromy a nakoniec prvú a druhú svetovú vojnu. V polovici devätnásteho storočia nastal úpadok baníctva v tomto regióne. Preto si obyvatelia museli hľadať nové formy zamestnania. Našli ich v lese ako drevorubači a povozníci, ale aj ako hrnčiari. Hrnčiarstvo sa stalo akýmsi hlavným zamestna­ním obyvateľstva. Úsilie prežiť ťažké časy, materiálne zabezpečiť svoje ro­diny prinútilo mnohých obyvateľov opustiť rodnú dedinu. Odišli za prácou do Ameriky, Kanady, Francúzska, Belgicka a Nemecka. Mnohí sa už domov nevrátili. Nielen hmotná núdza, nezamestnanosť a niekedy až bieda bo­li sprievodcami života obyvateľstva, ale chýbal im aj duchovný rozvoj. Obec nemala školu ani kostol. Odrážalo sa to v duchov­nej zaostalosti obyvateľstva. V nej žili viac než päť storočí. Do kostola mohli chodiť do Novej Bane. Podobne, ak chcel dať niekto dieťa do školy, mohlo ju navštevovať len v Novej Bani. Obyvatelia obce boli vždy rímskokatolíckeho vierovyznania. Bre­hy od svojho založenia boli v cirkevnej oblasti filiálkou far­nosti Nová Baňa, pričlenené k dolnému kostolu sv. Alžbety. Ten­to patril chudobincu a mal aj svojho kňaza.

          Mesto sa usilovalo vo svojej poddanskej dedine zriadiť samostatnú farnosť, ale podmienky v tom čase neboli priaznivé. Až rodák z Brehov, prvý banskobystrický kanonik Jozef Janovský, vytvoril pre výstavbu kos­tola v Brehoch všetky podmienky. Daroval otcovský pozemok a pričinil sa aj finančne o postavenie kostola. Základný kameň kostola sv. Jozefa v Brehoch bol požehnaný a položený na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15.8. nevieme však v ktorom roku . Stavba rímskokatolíckeho kostola sv. Jozefa pestúna v Bre­hoch bola dokončená v roku 1786. Kostol bol postavený v klasicistic­kom slohu. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom pres­bytéria a do štítového priečelia má vstavanú vežu. Aj keď Brehy mali už svoj vlastný kostol, obec sa nestala hneď farnosťou a nedostala ani svojho kňaza. Zostala filiálkou sused­nej obce Tekovskej Breznice. Až v roku 1811 sa Brehy stali samo­statnou farnosťou. Dostali svojho prvého kňaza. Bol ním Jozef Čillík, ktorý vo farnosti pôsobil do roku 1820. Budova fary bola postavená v roku 1813 a prvá škola - cir­kevná - bola v obci zriadená v roku 1816. Od roku 1811 do roku 2011, pôsobilo vo farnos