Naša farnosť získala relikviu (časť z kosti) z tela sv. Rity, patrónky nemožných vecí a neriešiteľných situácií. Relikvia bude trvalo umiestnená v kostole k verejnej úcte. V súčasnosti pripravujeme vhodné miesto a relikviár na uloženie relikvie.

Zároveň má naša farnosť relikviu z vankúša (kúsok z látky) na ktorom bolo položené doteraz neporušené telo svätice. Tento druhý relikviár plánujeme zapožičiavať na 9 dní (modlitba deviatniku) do jednotlivých rodín farnosti, ktoré o to požiadajú.

K obom relikviám máme písomné dokumenty, ktoré potvrdzujú pravosť relikvií.

Sv. Rita z Cascie sa narodila v Roccaporene pri Cascii v Taliansku. Jej meno je vlastne skrátené z mena Margherita, Margaréta. Už od útleho veku nosila v srdci túžbu stať sa mníškou. Jej rodičia na ňu však naliehali, aby sa vydala za muža, ktorý však – ako sa ukázalo neskôr – bol k nej veľmi krutý. Mala vtedy len dvanásť rokov. Následne prežila osemnásť veľmi smutných a namáhavých rokov. Mala dvoch synov. Nakoniec ovdovela, jej muž bol zavraždený v bitke. Obaja synovia taktiež zomreli. Ona v srdci stále mala túžbu z detstva, a tak zašla do augustiniánskeho kláštora v Cascii. Neprijali ju však, kvôli tomu, že bola už vdova. Mali totiž požiadavku, že sestry musia byť panny. Naveľa však spravili výnimku a v roku 1413 Rita mohla vstúpiť do kláštora. Čoskoro sa stala známou kvôli tomu, že žila prísnym životom, modlila sa a pomáhala v rámci svojich síl každému, kto to potreboval. Trpela však chronickou chorobou. Znášala to všetko ako obetu Bohu. Uprostred utrpenia mala viaceré zjavenia. Dostala rany po tŕňovej korune. Zomrela 22. mája 1447 v Cascii. Na jej príhovor sa stalo veľa zázrakov. Kanonizovaná bola v roku 1900. Uctieva sa ako patrónka v beznádejných situáciách. Cascia patrí k najväčším pútnickým miestam v Taliansku, dnes je centrom úcty sv. Rity a miestom zmierenia. Je tam stála spovedná služba, ktorú hojne využívajú pútnici z celého Talianska.